Síla a renunciace

Následující text je slovenským překladem úryvku z Evolovy knihy Jóga moci. Překlad původně vyšel na Leben ist Kampf.

(...)

Keď je sila (virya) spojená s nevášnivosťou, môže sa stať tým, čo ktosi opísal ako „chladnú magickú vlastnosť“. Na určitej úrovni môže byť táto vlastnosť dokonca posilnená „renunciáciou“. Hlbší význam rozličných predpisov, ktoré sú zväčša chápané len vo svojej moralistickej podobe, sa tu stáva zrejmým. Renunciácia je logicky zložkou virye - sily, a magických vlastností, keďže odstraňuje a ničí ľudský stav charakterizovaný túžbou. Základná teória znie, že každá túžba či žiadostivosť, vyskytujúca sa u bežných ľudí, je spôsobená stavom deprivácie. Dôvod, vďaka ktorému ľudia po niečom dychtia a stávajú sa motivovaní vášňou, lakomosťou, či túžbou získať niečo, na čom sa nakoniec stanú závislými, je ten, že sa cítia byť nedostatoční, že majú pocit, že niečo potrebujú. Nie je však samozrejme možné ovládať alebo skutočne vlastniť nejakú vec, ak sa na nej človek, už len v účinkoch chcenia, stane závislý a pasívny zoči-voči príťažlivosti, ktorú nad ním uplatňuje. Keď sa človek čohosi „zrieka“, alebo po tom prestane túžiť, alebo to prestane hľadať, vzťah medzi subjektom a objektom sa obráti; čo z toho vyplynie je stav sebestačnosti, celistvosti a nezávislosti od vecí. Hovorí sa, že v tom momente sa skôr stáva objekt priťahovaný subjektom, než aby subjekt chodil za objektom. Objekt je priťahovaný smerom ku subjektu akoby bol ten jeho „mužským“ princípom, alebo ešte lepšie, stabilným, pokojným a zvrchovaným princípom, obsahujúcim magicky príťažlivé sily. Preto každá renunciácia – pokiaľ vychádza z vnútornej dispozície – prináša jedincovi k dispozícii obrovskú moc. Okultná sila, ktorá z nej pochádza, sa nazýva ódžas. Renunciácia je tiež potrebná k tomu, aby človek získal moc vládnuť nad nejakou vecou, alebo mal z čohosi osoh bez toho, aby ho to začalo nejako pútať. Toto je, ako si môžeme spomenúť, tantrická predstava potešenia (bhoga), ktoré neoslabuje jedincove vnútorné bytie, a ktorá odhaľuje bohatšie perspektívy, než sú tie, ktoré obhajuje vyprahnutá stoická etika, či akýkoľvek náboženský asketizmus. Niektoré texty sa zmieňujú o istých Šakti, často perzonifikovaných v podobe rôznych bohýň (yogini, alebo dakini), ktoré sú neodolateľne priťahované kvalitami, ktoré vytvára renunciácia, a ktoré sa napokon spájajú s tými, ktorí ju praktikovali. V princípe ide o to, že Šakti sa neponúka tým, ktorí po nej bažia, ale skôr z vlastnej vôle prichádza za tým, kto stelesňuje pokojnú a pevnú povahu jej ženícha Šivu.